Ako bolo uvedené už aj v predchádzajúcich kapitolách, v súcasnosti je nutnost kryptografie potrebná hned v niekolkách oblastiach.

       Za posledné roky prešli velkou reformáciou obzvlášt bankové inštitúcie, ktoré sa jednoducho museli prispôsobit narastajúcemu trendu internetu a s ním aj požiadavke svojich klientov, ktorí si žiadali prístup k svojím bankovým kontám nielen fyzickou, ale aj elektronickou cestou. Bolo potrebné vyriešit zabezpecenie jednotlivých spojení klient-banka tak, aby nedochádzalo k odchyteniu klientovho hesla pocas vykonávania jeho transakcie. Pre bankové inštitúcie podobne nastal problém "zabezpecenia verifikácie" jednotlivých klientov.

       V tomto však treba naše bankové inštitúcie pochválit. V súcasnosti používajú všetky banky velmi kvalitné šifrovacie technológie. Pre tých nárocnejších sú dostupné aj generátory jednorázových hesiel na podpisovanie transakcií, co neznamená nic iné len to, že dané heslo sa dá použit len pre jednu transakciu.

        V obchodnej sfére je kryptografia potrebná kvôli zamedzeniu premyselnej špionáže. Ak je niekto taký, kto si myslí, že je to možné iba vo filmoch, tak sa velmi mýli - to, že sa o tom nepíše v bulávrnych casopisoch ešte neznaméná, že to neexistuje. Velké spolocnosti používajú potrebnú kryptografiu aby sa chránili aj pred systémami typu napríklad Echelon.

        V neposlednom rade je potrebné spomenút aj súkromnú sféru. V nej ide prevažne o zabezpecenie privátnej komunikácie (e-mail) kde dominuje PGP (Pretty Goog Privacy). Reálnou hrozbou je hlavne odpocúvanie a cítanie súkromnej korešpondencie.

        Na záver by som rád uviedol jedno základné pravidlo bezpecnostnej politiky: "Prostriedky, ktoré je potrebné vynaložit na prelomenie bezpecnosti, by mali byt vždy vyššie ako cena toho, co je možné porušením bezpecnosti získat"

Zaujmavé linky:   Bezpočnosť EOB